piatok, 7. júla 2017

DOVOLENKA alá "Keď už Máte Dieťa..."

Tatralandia je super. Je to taký komplex tobogánov obkolesený Tatrami a keby pršalo, pokračujú až do vnútorného komplexu, kde je veľká pirátska loď, aby ste mohli odložiť ratolesť a dať si chill.
Za nič zo stánkov tam priamo neplatíte, iba si pípnete náramok o prístroj a pripíše sa vám to na účet, čo vám otvoria – to aby ste stratili prehľad o výdavkoch a na konci, keď sa bude suma naraz vyplácať, aby vás porazilo :D. Toť môj názor. Ale veľmi som sa na našu prvú rodinnú dovolenku (myslím v zložení – mama, tata, mláďa) tešila, aj na to ako popíšem svoju skúsenosť s dovčou v Tatralandii. Ale viete čo? Takto na posledné Vianoce som sa tiež tešila, mala som ich mega rozplánované s kopou príjemných návštev a poriadneho oddychovania – ale malý potom schytal vysoké horúčky a celé dni sme ostali zaseknutí na jednom mieste a prebdeli sme toľko nocí, že sme s drahým padali na huby. ... No tak táto dovolenka bola ako „druhé Vianoce“ .
Takže... pripravte sa na klasickú, stáročiami opakovanú rodičovskú story, pri písaní ktorej si vymaľovávam antistresové omaľovánky, aby ma nešľahlo.
V prvom rade sa naša dovolenka musela o tri dni posunúť, pretože mláďa pokašliavalo. Dva mesiace bol v škôlke zdravý a potom – posledný týždeň pred zatvorením škôlky – to na neho prišlo. To, že v sezóne sa nám podarilo posunúť si príchod a dostať rovnako skvelú voľnú chatku som považovala za zázrak. Mladý sa doliečil a vyrazili sme. Ako správne debilní prvorodičia sme si zabalili Céčko v kvapkách, sirup na kašeľ, vitamíny, leukoplasty... skrátka, všetko okrem sirupu na horúčku. Dorazili sme z rána a ja som malého zastavila pred detským kútikom, zastavila som ho pred toboganom, pred ihriskami... proste pred všetkým s bežnou vetou lenivého človeka po dlhej ceste: „Počkaj! Na všetko máme čas.“
Lenže viete čo? My nemáme čas! My máme trojročné dieťa! Musíme si užívať okamžite a teraz! Keby som túto múdrosť ovládala už vtedy, tak sa s ním rovno šmyknem na nafukovačke cez tobogan, v jednej ruke vychladený cider, v druhej sľúbený balík chipsov, v jednej nohe kniha a druhou si relaxačne miešam kávu.
V každom prípade sme sa stihli vybaliť v úžasnej malej chatôčke s teraskou, v ktorej som si chcela tri dni skúšať, že aké je to žiť v dome. Dosť stresujúce, podľa toho, čo sme zažili. Postla som na instagram tieto dve inkriminované fotky, ktoré sú posledným dôkazom pohody...
Naobedovali sme sa a keďže oficiálne začala dovolenka, tak sme rovno zabudli na pribalené potraviny ku vareniu a stlačili sme pizzu. Prvá výstraha bola, že mláďa zjedlo iba jeden trojuholníček zo svojich obvyklých dvoch a treťom, čo si zakaždým vyprosil na tanier a odložil na horšie časy, keďže pizzu zasa nevidí tak často.
Vlastne počkať. Ďalšia výstraha bola, že drahého seklo v krížoch tak, že sa ledva vybalil a ja som sa nejako necítila komfortne, akoby na mňa niečo liezlo. Táto dovolenka nám proste nebola súdená. Potom chlapci zaspali. Áno...oni prespali náš drahocenný jediný čas, kedy sme sa mali okamžite a bleskom uvoľňovať a relaxovať.
Voľné hodiny som však strávila pri káve a knihe na terase, čo považujem za svoju echt dovolenkovú chvíľu za tri stovky. O tri hodiny som chlapcov zobudila a hor sa na vodu. Mladý bol mrzutý, ale keď zbadal detský bazén, celý pookrial a vrhol sa do vĺn. Hoci so šmykľavkami nemal žiadne skúsenosti, okamžite sa šmýkal a ja som ho kde tu musela vybrať z pod vody, hoci plytkej, pretože inak by sa nepostavil, no napriek neohrabanosti bol šťastný. Tak šťastný, že keď ho na šmykľavke zdržovali váhajúce poľské deti, tak ich bez zľutovania posácal dole šmýkačkou a konečne sa na ňu po nich vrhol aj on. Ja ho nevychovávam sama, podotýkam...
Ja som sa do bazéna pre dospelých nehodila, hovorila som si, že zajtra bude času dosť.
Síce  mláďaťu nejako podozrivo rýchlo modrali pery, ale zasa... ktorému dieťaťu v teplej vode nemodrajú? – *pýta sa blbý prvorodič.
Večera prebehla fajn, aj romantickú tatranskú búrku sme si užili, aj som malého prezliekla z pyžama späť do teplákov, aby sme sa mohli prejsť po mokrom trávniku za chatkou a hovorím mu: „Teuško, dýchaj ten čerstvý vzduch! Budeš zdravý!“
Takže o desiatej večer mi drahý hovorí, že malý nejako ťažko dýcha a tuším „horí“. Presviedčala som sa, že určite nie, že sa mu to len zdá. O polnoci mal 39stupňovú horúčku a my zahádzaní sirupmi na kašeľ, mastičkami na uštipnutia, Céčkami, „levíkovými“ vitamínmi a podobnými chobotinami.
Aj horúčku sme mu zistili iba tak, že som volala na recepciu a poslala drahého požičať si od nich teplomer. O jednej v noci blúdil v aute po Liptovskom Mikuláši a smeroval do nemocnice. Vrátil sa so sirupom na horúčku, čo mu lekárka nadávkovala do striekačky a nejakými tabletkami.
Spali sme všetci natlačení v jednej posteli a budili sa na budíky, ktoré som si nastavila na premerania horúčky a nové dávky liekov.
Ráno bolo jasné, že sa balíme... Síce sme mali zaplatené aj raňajky v cene, ale nikomu sa na ne ísť nechcelo.
Dnes je piatok, tretí a finálny deň našej dovolenky... ktorá mala prebiehať. Od stredy som nespala, ale mladého horúčky už sú od dnešného poobedia pod kontrolou. Ostal u starých rodičov v Nitre a keď som sa ho prišla previnilo spýtať, či už teraz, keď je mu lepšie, môžeme ísť s tatinkom na víkend domov a oddýchnuť si, tak povedal, že „uhm“ a že „nie, nebudeme mu chýbať“.
Detská vďaka za prebdené, preplakané noci a nočné výjazdy do nemocnice, je neprekonateľná :). Vždy vás tak nejako „zohreje“ pri srdci.
V každom prípade sme si však kúpili jeho priazeň kinderkom, ktoré sme ani neplatili, lebo babka ho mala v kuchyni a spokojne sme sa odpratali domov, aby sme sa konečne po tej dovolenke vyspali, najedli a trochu aj vypli!
Ako som už spomínala... – toto boli druhé Vianoce!



(Ak článok vôbec nie je vtipný, ba čo viac, je aj vyslovene kostrbatý, tak mi odpustite, som k smrti vyčerpaná)

2 komentáre:

  1. Tak to poslednou vetou to zabil :D ale ber to tak, že vás možno chcel nechať, aby ste sa sami dvaja mohli zrelaxovať bez neho...len sa trochu zle vyjadril xD.
    Mne to pripomína, ako som bola ja ešte ako menšia bola s rodičmi na "týždňovej" dovolenke, na ako- tak ktorej svietilo slnko prvý deň, druhý pršalo, ja som k tomu dostala angínu a na tretí sme išli k doktorke a domov :D A aby ťa ešte to ešte viac potešilo, tak začalo byť teplo akurát vtedy, keď sme odišli :D
    Ale tak človek sa aj týmto učí, po čase a kope vydarených dovoleniek sa budete na tomto už len smiať :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja viem...:D len teraz sme v obdobi, kedy "nasávame" iba takéto "vtipné" historky ;D

      Odstrániť